Gustave Courbet: Rozdiel medzi revíziami
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Gustave Courbet.jpg|thumb|right|Gustave Courbet (portrét od [[Nadar]]a)]] |
[[Obrázok:Gustave Courbet.jpg|thumb|right|Gustave Courbet (portrét od [[Nadar]]a)]] |
||
'''Jean Desiré Gustave Courbet''' (* [[10. jún]] [[1819]] |
'''Jean Desiré Gustave Courbet''' (* [[10. jún]] [[1819]] – † [[31. december]] [[1877]]) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov [[realizmus|realizmu]] v 19. stor. |
||
Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo naliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal [[impresionizmus]]. |
Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo naliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal [[impresionizmus]]. |
Verzia z 00:10, 3. október 2006
Jean Desiré Gustave Courbet (* 10. jún 1819 – † 31. december 1877) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov realizmu v 19. stor.
Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo naliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal impresionizmus.
Život
Maliarom sa stal ako samouk, sám aj uznával len školu života a prírody. V Louvri študoval obrazy starých známych maliarov (hlavne španielskych a holandských realistov).
Bol odporcom bonapartizmu a mal socialistické zmýšľanie, preto sa aktívne zúčastnil na Parížskej komúne. Po jej porážke bol uväznený a neskôr roku 1873 utiekol do Švajčiarska, kde aj zomrel.
Dielo
Na svojich najlepších dielach maľuje bohato sfarbené akty, zátišia a krajiny., všetky rozochvené vzrušením, ktoré zabraňuje, aby sa stali obyčajnou fotografiou.
V obrazoch Štrkári (1849) a Osievačky obilia (1853-54) oslavuje jednoduché gestá práce, čo je v protiklade k „veľkolepým“ témam romantizmu či klasicizmu.
Obrovské nekonvenčné plátna Pohreb v Ornanse (1850, 7x3 m) a Ateliér (1855, 6x3,5 m) namaľoval, aby dokázal, že jeho realizmus je rovnocenný s veľkolepými historickými a náboženskými maľbami. Prvý obraz zobrazuje smútočný obrad s veľa postavami v životnej veľkosti. Druhý zobrazuje maľujúceho Courbeta s nahým modelom obklopeného postavami zo všetkých vtedajších spoločenských vrstiev.
Známy je aj obraz Dobrý deň, pán Courbet.
Nahá žena je zobrazená napríklad na obraze Raňajky v tráve. Ku koncu 1860-tych rokov namaľoval viacero vyslovených aktov. Je napríklad autorom škandalózneho obrazu na objednávku Pôvod sveta (1866).
Jeho krajinomaľby (napr. Potok) fungujú ako spojovací článok medzi romantizmom a impresionizmom. Romantické („veľkolepé“) sú len jeho obrazy mora.
Vytvoril aj niekoľko sôch: portrétne medailóny, bustu Helvetie, Chlapec lociaci rybya pod.