[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Gustave Courbet: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Gustave Courbet.jpg|thumb|right|Gustave Courbet (portrét od [[Nadar]]a)]]
[[Obrázok:Gustave Courbet.jpg|thumb|right|Gustave Courbet (portrét od [[Nadar]]a)]]
'''Jean Desiré Gustave Courbet''' (* [[10. jún]] [[1819]] - † [[31. december]] [[1877]]) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov [[realizmus|realizmu]] v 19. stor.
'''Jean Desiré Gustave Courbet''' (* [[10. jún]] [[1819]] † [[31. december]] [[1877]]) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov [[realizmus|realizmu]] v 19. stor.


Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo naliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal [[impresionizmus]].
Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo naliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal [[impresionizmus]].

Verzia z 00:10, 3. október 2006

Gustave Courbet (portrét od Nadara)

Jean Desiré Gustave Courbet (* 10. jún 1819 – † 31. december 1877) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov realizmu v 19. stor.

Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo naliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal impresionizmus.

Život

Maliarom sa stal ako samouk, sám aj uznával len školu života a prírody. V Louvri študoval obrazy starých známych maliarov (hlavne španielskych a holandských realistov).

Bol odporcom bonapartizmu a mal socialistické zmýšľanie, preto sa aktívne zúčastnil na Parížskej komúne. Po jej porážke bol uväznený a neskôr roku 1873 utiekol do Švajčiarska, kde aj zomrel.

Dielo

Portrét grófky Karoly (1865)

Na svojich najlepších dielach maľuje bohato sfarbené akty, zátišia a krajiny., všetky rozochvené vzrušením, ktoré zabraňuje, aby sa stali obyčajnou fotografiou.

V obrazoch Štrkári (1849) a Osievačky obilia (1853-54) oslavuje jednoduché gestá práce, čo je v protiklade k „veľkolepým“ témam romantizmu či klasicizmu.

Obrovské nekonvenčné plátna Pohreb v Ornanse (1850, 7x3 m) a Ateliér (1855, 6x3,5 m) namaľoval, aby dokázal, že jeho realizmus je rovnocenný s veľkolepými historickými a náboženskými maľbami. Prvý obraz zobrazuje smútočný obrad s veľa postavami v životnej veľkosti. Druhý zobrazuje maľujúceho Courbeta s nahým modelom obklopeného postavami zo všetkých vtedajších spoločenských vrstiev.

Známy je aj obraz Dobrý deň, pán Courbet.

Nahá žena je zobrazená napríklad na obraze Raňajky v tráve. Ku koncu 1860-tych rokov namaľoval viacero vyslovených aktov. Je napríklad autorom škandalózneho obrazu na objednávku Pôvod sveta (1866).

Pekná Írka (Portrét Jo), maľba Joanny Hiffernanovej, pravdepodobného modelu pre obraz Pôvod sveta

Jeho krajinomaľby (napr. Potok) fungujú ako spojovací článok medzi romantizmom a impresionizmom. Romantické („veľkolepé“) sú len jeho obrazy mora.

Vytvoril aj niekoľko sôch: portrétne medailóny, bustu Helvetie, Chlapec lociaci rybya pod.

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Gustave Courbet