Robbie Fowler: Rozdiel medzi revíziami

Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. 06.06.2024 10:28 CET

Robert Bernard Fowler (* 9. apríl 1975) je anglický futbalový tréner a bývalý hráč. Naposledy riadil prvoligový saudskoarabský tím Al-Qadsiah.

Ako hráč hral na pozícií útočníka a je ôsmym najlepším strelcom v histórii Premier League. Najznámejší je z pôsobenia v Liverpoole, spočiatku v rokoch 1993 až 2001. Celkovo strelil za Liverpool 183 gólov, čím si od fanúšikov na Anfielde vyslúžil prezývku „Boh“ a je druhým najlepším strelcom Liverpoolu v Premier League.^[1] Následne hral za Leeds United a Manchester City a potom sa v januári 2006 vrátil do Liverpoolu. O osemnásť mesiacov neskôr sa presťahoval do Cardiff City. Hral tam rok predtým, ako prestúpil do Blackburn Rovers na základe krátkodobej zmluvy. V decembri 2008 odišiel z Blackburnu a hral v Austrálii v North Queensland Fury a Perth Glory. V roku 2011 sa pripojil k thajskému tímu Muangthong United ako hráč, ale neskôr bol vymenovaný za hráča-manažéra, ktorým zostal až do odchodu do futbalového dôchodku v roku 2012.

Fowler hral za Anglicko 26-krát a strelil 7 gólov. Bol zaradený do kádra Anglicka na Euro 1996, Euro 2000 a Majstrovstvá sveta vo futbale 2002.

Fowler sa narodil v Toxtethe v Liverpoole a vyrastal v intraviláne Liverpoolu. Ako mladík fandil Evertonu a pravidelne navštevoval zápasy doma aj vonku.^[2] Pravidelne hrával za školský tím Thorvald a raz skóroval 16-krát v zápase, ktorý sa skončil 26:0.^[3]

Napriek tomu, že vyrastal ako fanúšik Evertonu, Fowlerova kariéra začala v Liverpoole. Podpísal zmluvu ako hráč mládežníckeho tímu po ukončení školy v lete 1991. O necelý rok neskôr už s klubom podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu a to na svoje 17. narodeniny, 9. apríla 1992.

Fowler sa prvýkrát objavil v prvom tímu Liverpoolu 13. januára 1993, keď bol nevyužitým náhradníkom v zápase tretieho kola FA Cupu proti Boltonu Wanderers. V nasledujúcej tesnej sezóne pomohol Fowler tímu Anglicka do 18 rokov vyhrať Majstrovstvá Európy v roku 1993.^[4] 22. septembra 1993 debutoval v prvom tíme pri výhre Liverpoolu 3:1 v zápase 2. kola Ligového pohára proti Fulhamu.^[5] Fowler strelil všetkých päť gólov v druhom zápase na Anfielde o dva týždne neskôr, čím sa stal štvrtým hráčom v histórii Liverpoolu, ktorý strelil päť gólov v seniorskom zápase.^[6] Svoj prvý ligový hetrik zaznamenal proti Southamptonu 30. októbra 1993 len v jeho piatom ligovom zápae. Následne ešte dvakrát skóroval pri napínavej remíze 3:3 na štadióne Tottenhamu Hotspur.^[7]

Jeho prvých 13 zápasov za klub prinieslo 12 gólov a odmenou mu bol debut Anglicka do 21 rokov proti San Marínu v novembri 1993, v ktorom strelil úvodný gól Anglicka už v tretej minúte. Fowler nedokázal udržať svoj pomer gólov na zápas počas celej sezóny, ale svoju prvú sezónu ukončil ako druhý najlepší strelec klubu s 18 gólmi vo všetkých súťažiach, Ian Rush ich strelil 19. Pre Liverpool to však bolo sklamaním, keďže v Premier League obsadil len ôsme miesto.

Počas sezóny 1994/1995 bol Fowler stálym členom Liverpoolu a odohral všetkých 57 súťažných zápasov vrátane víťazstva vo finále Ligového pohára v roku 1995 a zápasu proti Arsenalu 28. augusta 1994, v ktorom strelil najrýchlejší hetrik v histórii Premier League. Stačili mu na to len štyri minúty a 33 sekúnd.^[8] Jeho rekord trval dvadsať rokov, kým ho 16. mája 2015 neprekonal Sadio Mané za Southampton proti Aston Ville, ktorý strelil tri góly za dve minúty a 56 sekúnd.^[9] Fowler bol zvolený za víťaza ocenenia PFA Mladý hráč roka v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v rokoch 1995 a 1996^[10], čo sa tiež podarilo iba Ryanovi Giggsovi, Wayneovi Rooneymu a Dele Allimu. ^[11][12]

V polovici a koncom deväťdesiatych rokov bol Fowler všeobecne považovaný za najprirodzenejšieho zakončovateľa hrajúceho v Anglicku. Fowler túto povesť spečatil, keď do roku 1997 strelil viac ako 30 gólov v troch po sebe nasledujúcich sezónach. Zostáva jediným hráčom, ktorý vo svojich prvých troch celých sezónach v Anglicku strelil viac ako 30 gólov. Fowlerovo partnerstvo so Stevom McManamanom bolo do značnej miery opísané ako dôvod, prečo sa Liverpool stal klubom známym tým, že bol v tom čase najsilnejšou útočnou silou v Anglicku^[13] a Fowler bol známy tým, že strieľal góly všetkých druhov, z každého uhla a vzdialenosti. McManaman ho označil za „najlepšieho strelca všetkých čias“.^[14]

Stan Collymore, Fowlerov partner v útoku vo svojej autobiografii uviedol, že Fowler bol najlepším hráčom, s akým kedy hral. Fowler a Collymore patrili počas sezóny 1995/96 k najplodnejším strelcom v Anglicku. Fowler tiež hral vo svojom prvom finále FA Cupu v tej sezóne, ale bol na strane porazených, pretože Manchester United vyhral 1:0.

Fowler bol povolaný do anglického národného tímu a svoj prvý zápas vyhral 27. marca 1996 ako náhradník v priateľskom zápase proti Bulharsku.^[15] Fowler bol súčasťou anglického kádra na Euro 1996, na turnaji sa predstavil dvakrát.^[16]

V tom roku získal aj cenu UEFA Fair Play po tom ako bola po jeho páde v pokutovom území odpískaná penalta a priznal, že nebol faulovaný brankárom Arsenalu Davidom Seamanom.^[17]

Fowler bol súčasťou skupiny hráčov Liverpoolu od polovice 90. rokov 20. storočia, ktorých tlač po sérii kontroverzií mimo ihriska nazvala „The Spice Boys“. Termín bol vytvorený denníkom Daily Mail.

Fowlerove kvalitné výkony v ligovej sezóne 1997/98 zastavilo zranenie predného skríženého (kolenného) väzu, ktoré ho odstavilo na vyše polovicu sezóny a spôsobilo, že vynechal Majstrovstvá sveta 1998.^[18] Počas obdobia zranenia sa do popredia dostal ďalší útočník Liverpoolu Michael Owen, ktorý debutoval v roku 1997. Owen sa počas Fowlerovej neprítomnosti etabloval v tíme Liverpoolu a hral po jeho boku, keď Fowler opäť nadobudol kondíciu.

V roku 1999 dostal Fowler od svojho klubu pokutu 60 000 libier. Pri oslave svojho gólu proti rivalovi z Liverpoolu z Merseyside Evertonu Fowler využil bielu čiaru pokutového územia na simuláciu užívania kokaínu.^[19] Tréner Liverpoolu Gérard Houllier uviedol, že toto bola kamerunská oslava pojedania trávy, ktorú sa naučil od spoluhráča Rigoberta Songa.^[20] Fowler sa obhajoval, že to bola odpoveď pre fanúšikov Evertonu, ktorí ho urážali falošnými obvineniami zo zneužívania drog . Fowler dostal za tento incident od anglického futbalového zväzu dištanc na štyri zápasy.

Sezóna 2000/01 bola Fowlerovou najúspešnejšou sezónou. Strelil 17 gólov, predstavil sa v troch finále a zdvihol tri trofeje v unikátnom pohárovom treble.^[21] Pri absencii Jamieho Redknappa, ktorého vyradilo zranenie, bol Fowler pri svojom vymenovaný za kapitána Liverpoolu.^[22] Stal sa ale až druhoradou voľbou útočníka Liverpoolu, pretože tréner Houllier uprednostňoval partnerstvo Michaela Owena a Emila Heskeyho.^[22]

Vo finále Ligového pohára proti Birminghamu City, prvom klubovom pohárovom finále od roku 1996, bol kapitánom mužstva a skóroval v 30. minúte. Liverpool získal trofej po penaltách, pričom Fowler strelil Liverpool piaty gól v rozstrele.

Fowler figuroval ako náhradník vo finále FA Cupu 2001, kde nastúpil ako náhrada za Vladimíra Šmicera v 77. minúte. Liverpool, ktorý v tom čase prehrával 1:0, nakoniec zápas vyhral 2:1 dvoma gólmi Owena.

O štyri dni neskôr bol opäť náhradníkom v treťom finále Liverpoolu, vo finále Pohára UEFA v roku 2001 proti Deportivu Alavés. Nastúpil v 64. minúte za Heskeyho za stavu 3:3. O sedem minút neskôr skóroval, ale Alavés vyrovnal ešte pred koncom hracieho času a Liverpool napokon zápas vyhral "zlatým gólom" v 116. minúte.^[23]

Fowler začal sezónu 2001/2002 kontroverzne po tom, čo ho Houllier vyradil z tímu Liverpoolu na zápas Charity Shield po konfrontácii na tréningovom ihrisku s asistentom trénera Philom Thompsonom.^[24] Objavil sa pri víťazstve Liverpoolu v Európskom superpohári 3:2 nad Bayernom Mníchov, ale jeho štarty za Liverpool začali byť skôr sporadické.^[25]Jeho posledný zápas za Liverpool bol proti Sunderlandu, v ktorom bol po polčase striedaný.^[26]

Napriek jeho popularite medzi fanúšikmi Liverpoolu, ktorí Fowlera nazývali „Boh“, sa Michael Owen a Emile Heskey sa etablovali ako pravidelní hráči Liverpoolu, takže na Fowlera ostalo už len miesto na lavičke a sporadické striedania. To ho bok po boku s jeho ťažkým vzťahom s Houllierom prinútilo hľadať si nový klub, kde by mal istotu herného času. Prestúpil teda do Leeds United za prestupový poplatok vo výške 12 miliónov libier.^[27] Fowler tvrdí, že Houllier ho prinútil odísť z Liverpoolu a obvinil Houlliera z nátlaku na noviny Liverpool Echo, aby využili svoj vplyv a obrátili verejný názor proti nemu.^[28]

V Leedse debutoval v zápase vonku proti Fulhamu v decembri 2001,^[29] na rovnakom štadióne, kde debutoval pred ôsmimi rokmi v Liverpoole. Fowler strelil v sezóne 12 gólov. Fowler bol zaradený do kádra Anglicka na Majstrovstvá sveta 2002, ale objavil sa iba raz, keď ako náhradník nastúpil pri víťazstve v druhom skupinovom zápase proti Dánsku.

Fowler utrpel zhoršenie už existujúceho zranenia bedrového klubu tesne pred začiatkom sezóny 2002/03 a zotavil sa až v decembri.^[30] Fowlerova forma a trhová hodnota sa zhoršili, ale aj napriek tomuto poklesu formy strelil za Leeds 15 gólov v 31 zápasoch. V sezóne 2002P03 skončil Leeds v Premier League na 15. mieste a rozvíjala sa ťažká finančná kríza.

V sezóne 2002/03 Fowler prestúpil po dlhotrvajúcej prestupovej ságe do Manchestru City. Fowler tento krok pôvodne odmietol a spor medzi manažérom Manchestru City Kevinom Keeganom a predsedom Davidom Bernsteinom o tom, či by sa mal prestup uskutočniť kvôli zdravotným problémom. Tento spor vyústil až do odchodu Bernsteina z klubu.^[31] Fowler nakoniec 16. januára 2003 upísal Manchestru City za prestupový poplatok 3 milióny libier a ďalšie 3 milióny v bonusoch v závislosti od výkonov.^[15] Bizarné prestupové podmienky znamenali, že Leeds United stále vyplácal značnú časť Fowlerových miezd.^[32] 1. februára 2003 Fowler debutoval v Manchestri City proti West Bromwich Albion,^[33] ale svoju kariéru v Manchestri City začal zle, keď počas celej sezóny strelil iba dva góly.

Fowler pokračoval v boji s kondičnými problémami aj v sezóne 2003/04, pričom celých 90 minút absolvoval iba deväťkrát, no skóroval proti svojmu bývalemu klubu Liverpoolu pri remíze 2:2 doma. Príchod blízkeho priateľa Steva McManamana z Realu Madrid dal Fowlerovi nádej, no dvojici sa nepodarilo obnoviť plodné partnerstvo z čias, keď boli v Liverpoole, a od fanúšikov a bulvárnych médií sa im dostalo kritiky za ich výšku platov.

Napriek prepadu sa Fowler v nasledujúcej sezóne dokázal skonsolidovať a v druhej polovici sezóny 2004/05 preukázal výrazné zlepšenie, keď 28. februára 2005 strelil svoj 150. gól v Premiership pri víťazstve 3:2 nad Norwich City. Jeho nepremenený pokutový kop z 90. minúty v zápase proti Middlesbrough v poslednom zápase sezóny však zabránil Manchestru City získať miesto v Pohári UEFA.^[34] Napriek tomu Fowler ukončil sezónu ako najlepší strelec klubu.

Fowler mal problémy so zraneniami na začiatku sezóny 2005/06, pričom v prvých štyroch mesiacoch sezóny nastúpil len dvakrát. Jeho prvý štart v sezóne prišiel 7. januára 2006 proti Scunthorpe United v zápase FA Cupu , v ktorom strelil hetrik.

27. januára 2006 sa Fowler vrátil do Liverpoolu za nulový prestupový poplatok a podpísal s klubom zmluvu do konca sezóny. Fowler zostal fanúšikom Liverpoolu aj po tom, čo klub opustil. Bol v Istanbule, keď Liverpool vyhral Ligu majstrov v roku 2005.

Fanúšikovia Liverpoolu boli potešení, keď sa dozvedeli, že Fowler sa vrátil. V zápase proti Birminghamu City sa na tribúnach objavili veľké transparenty s nápisom „Boh – číslo jedenásť, vitaj späť v nebi“, pričom „Boh“ bola Fowlerova prezývka, z čias keď hral v Liverpoole.

Fowlerov gól proti West Bromwich Albion znamenal, že predbehol Kennyho Dalglisha v rebríčku najlepších strelcov klubu. Jeho oživenie pokračovalo, keď oslávil svoje 31. narodeniny gólom proti Boltonu Wanderers. Strelil štyri góly v piatich zápasoch, keď 16. apríla 2006 strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad Blackburnom Rovers . Problémom však zostala Fowlerova kondícia. V máji 2006 mu bola ponúknutá nová zmluva na jeden rok.^[35]

Fowler sa vo svojej poslednej sezóne v Liverpoole objavoval len zriedkavo, v lige nastúpil v základnej zostave iba šesťkrát. Je bizarné, že všetky tri jeho ligové góly v tejto sezóne boli z penált proti Sheffieldu United. Jednu z nich premenil v zápase vonku v úvodný deň sezóny a ďalšie dva v zápase na Anfielde. Účasť v iných súťažiach bola bežnejšia kvôli politike rotácie tímu Rafaela Beníteza. 25. októbra 2006 bol Fowler vymenovaný za kapitána Liverpoolu prvýkrát od svojho návratu, a to v zápase Ligového pohára proti Readingu, keď skóroval tesne pred polčasom pri výhre 4:3.

1. mája 2007 Fowler vybehol na ihrisko ako náhradník v semifinále Ligy majstrov v zápase proti Chelsea v posledných minútach predĺženia. Založil útok pre Dirka Kuyta, ale strela smerovala priamo do brankára Chelsea. Zápas dospel do penaltového rozstrelu, ktorý vyhral Liverpool. Fowler mal zahrať piaty a posledný bodový kop, ale penaltový rozstrel sa skončil skôr.

13. mája 2007 počas jeho posledného zápasu za klub, proti Charlton Athletic dostal Fowler naposledy kapitánsku pásku. Dve minúty pred záverečným hvizdom bol vystriedaný a dočkal sa búrlivého potlesku. Počas pôsobenia v Liverpoole strelil 183 gólov v 369 zápasoch.^[36] K júli roku 2024 ho to robí historicky siedmeho najlepšieho strelca klubu.

Fowler sa oženil s manželkou Kerrie 10. júna 2001 v meste Duns v Škótsku. Spolu majú tri dcéry ^[37] a jedného syna.

Fowler je fanúšikom Liverpoolu a pravidelne navštevuje zápasy na Anfielde.

Liverpool

• FA Cup: 2000/01
• EFL Cup: 1994/95, 2000/01
• Pohár UEFA: 2000/01
• Superpohár UEFA: 2001
• Liga majstrov UEFA: 2. miesto: 2006/07

Mesto Cardiff

• FA Cup: 2.miesto: 2007/08

Anglicko U18

• Majstrovstvá Európy hráčov do 18 rokov: 1993

Anglicko U21

• Turnaj v Toulone: 1994

Individuálne

• Hráč mesiaca Premier League: december 1995, január 1996
• PFA Mladý hráč roka: 1995, 1996
• Cena UEFA Fair Play : 1997
• Alan Hardaker Trophy : 2001
• Hráč roka North Queensland Fury : 2010