Čierna Hora

Čierna Hora
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Oj, svijetla majska zoro
Miestny názov
• dlhý	–
• krátky	Црна Гора
Hlavné mesto	Podgorica1 42°47′ s.š. 19°28′ v.d.
Najväčšie mesto	Podgorica
Úradné jazyky	čiernohorčina
Regionálne jazyky	srbčina, albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1]
Demonym	Čiernohorec, Čiernohorka
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	Republika Jakov Milatović Milojko Spajić
Vznik	3. jún 2006
Susedia	Chorvátsko Bosna a Hercegovina Srbsko Albánsko Kosovo (sporné)
Rozloha  • celková  • voda (%)	14 026 km² (161.)   214 km² (1.5 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2011)  • sčítanie (2011)  • hustota (2011)	620 029 625266 53/km² (121.)
Index ľudského rozvoja (2011)	0,771[2] (54.) – vysoký
Mena	euro (€)2 (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	CET/SEČ (UTC+1) CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	ME
Medzinárodná poznávacia značka	MNE
Internetová doména	.me
Smerové telefónne číslo	+382
1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory. 2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny.

Súradnice: 42°46′00″S 19°13′00″V / 42,766667°S 19,216667°V / 42.766667; 19.216667

Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)^{[chýba zdroj]} je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodený od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora.

Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.

Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obec (Čierna Hora)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Čiernej Hore

Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):

• Obec Andrijevica
• Obec Bar
• Obec Berane
• Obec Bijelo Polje
• Obec Budva
• Obec Cetinje
• Obec Danilovgrad
• Obec Herceg Novi
• Obec Kolašin
• Obec Kotor
• Obec Mojkovac
• Obec Nikšić
• Obec Plav
• Obec Plužine
• Obec Pljevlja
• Obec Podgorica
• Obec Rožaje
• Obec Šavnik
• Obec Tivat
• Obec Ulcinj
• Obec Žabljak

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva.

Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)^[3]:

Krajina	Počet	%
Čiernohorci	278 865	44,98
Srbi	178 110	28,73
Bosniaci	53 605	8,65
Albánci	30 439	4,91
Moslimovia	20 537	3,31
Rómovia	6 251	1,01
Chorváti	6 021	0,97
ostatní a nezistené	46 201	7,44
Celkom	620 029	100

Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Od roku 2004 sa však vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním sa používajú aj srbčina, bosniačtina, gegská albánčina a chorvátčina. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné^[3]:

Jazyk	Počet	%
Srbčina	265 895	42,88
Čiernohorčina	229 251	36,97
Bosniačtina	33 077	5,33
Albánčina	32 671	5,27
Srbochorvátčina	12 559	2,03
Rómčina	5 169	0,83
Bosniacky dialekt	3 662	0,59
Chorvátčina	2 791	0,45
ostatné a nezistené	34 954	5,65
Celkom	620 029	100

Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia (17,7%), žijúci na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki (3,5 %) Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny (4,6 %). Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011^[3]:

Náboženstvo	Počet	%
Pravoslávni	446 858	72,07
Islam/moslimovia	118 477 (99,038 islam, 19 439 moslimovia)	19,11 (15,97 islam, 3,14 moslimovia)
Katolíci	21 299	3,44
Ateisti	7 667	1,24
ostatní a nezistené	25 728	4,14
Celkom	620 029	100

Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom „islam“, druhá „moslimovia“. Stojí za povšimnutie, že počet „moslimov“ sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.

Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.

Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. vždyzelená vegetácia prechádza do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory

Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo o udržaní zväzku so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.

5. júna 2017 sa Čierna Hora stala 29. členom NATO.^[4]

Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.

• 
  Prístav v Budve
• 
  Katedrála sv. Tripuna v Kotore
• 
  Kostol v Perasti

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna Hora

• ČiernaHora.sk - Informačný portál o Čiernej Hore (po slovensky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montenegro na anglickej Wikipédii.